Život Prešova
online
online
Pred 70 rokmi vznikla Varšavská zmluva
14.05.2025 Celý región
Varšava/Bratislava 14. mája (TASR) - Varšavská zmluva, vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej Európy, bola založená desať rokov po skončení druhej svetovej vojny a týždeň potom, ako sa členom Severoatlantickej aliancie (NATO) stala Nemecká spolková republika (NSR). Jej vznik znamenal na jednej strane začiatok nového procesu politickej, vojenskej a ekonomickej integrácie štátov sovietskeho bloku v Európe a na strane druhej formálne potvrdil existenciu dvoch znepriatelených vojenských blokov ako sprievodného javu obdobia studenej vojny. Od založenia Varšavskej zmluvy (VZ) uplynie v stredu 14. mája 70 rokov.
Osem štátov - Albánsko, Bulharsko, Československo, Maďarsko, Nemecká demokratická republika (NDR), Poľsko, Rumunsko a Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) - podpísalo 14. mája 1955 v Miestodržiteľskom paláci vo Varšave Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Na základe tohto dokumentu vznikol vojenský pakt krajín sovietskeho bloku, ktorý podľa miesta podpisu dostal názov Varšavská zmluva.
Oficiálne vznikla ako reakcia na uzavretie Parížskych dohôd z 23. októbra 1954, ktoré umožňovali prijatie Nemeckej spolkovej republiky do Severoatlantickej aliancie. NSR vstúpila do NATO 6. mája 1955. Skutočným zámerom založenia Varšavskej zmluvy však bolo zjednotenie vojenskej a zahraničnej politiky Sovietskeho zväzu a jeho satelitov v strednej a juhovýchodnej Európe.
Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. NDR bola pôvodne z vojenskej časti paktu vylúčená. Plnoprávnym členom sa stala 28. januára 1956, členom VZ prestala byť po opätovnom zjednotení Nemecka v októbri 1990. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1961.
Najvyšším politickým orgánom Varšavskej zmluvy bol Politický poradný výbor zložený z vedúcich predstaviteľov komunistických strán, predsedov vlád, ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany členských krajín. Za vypracovanie plánov vojenských cvičení, zjednotenie vojenských predpisov a ďalšie odborné vojenské záležitosti zodpovedal Výbor ministrov obrany. Varšavská zmluva však bola od začiatku koncipovaná ako nástroj a prostriedok zahraničnej politiky ZSSR a riadila sa sovietskou vojnovou doktrínou.
Hoci sa členovia Varšavskej zmluvy zaviazali rešpektovať nezávislosť, suverenitu a nezasahovať do vnútorných záležitostí členského štátu - princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí členských krajín VZ bol zakotvený v preambule zmluvy - v praxi sa tieto zásady nedodržiavali.
Na prelome októbra a novembra 1956 sovietske vojská brutálne potlačili Maďarské povstanie a v auguste 1968 sa podobná situácia zopakovala v Československu. Išlo vlastne o najväčšiu a jedinú vojenskú operáciu Varšavskej zmluvy. Na invázii do Československa sa nezúčastnili len vojská Rumunska a Albánska, ktoré na protest proti operácii Varšavskú zmluvu opustilo 13. septembra 1968.
V druhej polovici 80. rokov minulého storočia sa po nástupe Michaila Gorbačova k moci geopolitická situácia zmenila. Sovietsky zväz v dôsledku Gorbačovových reforiem nastúpil na cestu uvoľnenia konfrontácie so Západom. Po páde komunistických režimov v strednej a juhovýchodnej Európe v roku 1989 a zániku NDR v októbri 1990 stratila ďalšia existencia Varšavskej zmluvy zmysel.
Ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov Varšavskej zmluvy - Bulharska, Československa, Maďarska, Poľska, Rumunska a Sovietskeho zväzu - podpísali 25. februára 1991 v Budapešti protokol o zrušení tohto vojenského zoskupenia. Na základe dokumentu sa zrušila jej vojenská organizácia a štruktúry, základná politická dohoda zostala ešte v platnosti.
Definitíva padla o štyri mesiace neskôr v Prahe na zasadaní Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy. Konečnú bodku za existenciou Varšavskej zmluvy dal 1. júla 1991 podpis pod protokolom o zrušení Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, teda dokumentom, na základe ktorého tento vojenský pakt socialistických krajín vznikol.
Osem štátov - Albánsko, Bulharsko, Československo, Maďarsko, Nemecká demokratická republika (NDR), Poľsko, Rumunsko a Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) - podpísalo 14. mája 1955 v Miestodržiteľskom paláci vo Varšave Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Na základe tohto dokumentu vznikol vojenský pakt krajín sovietskeho bloku, ktorý podľa miesta podpisu dostal názov Varšavská zmluva.
Oficiálne vznikla ako reakcia na uzavretie Parížskych dohôd z 23. októbra 1954, ktoré umožňovali prijatie Nemeckej spolkovej republiky do Severoatlantickej aliancie. NSR vstúpila do NATO 6. mája 1955. Skutočným zámerom založenia Varšavskej zmluvy však bolo zjednotenie vojenskej a zahraničnej politiky Sovietskeho zväzu a jeho satelitov v strednej a juhovýchodnej Európe.
Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. NDR bola pôvodne z vojenskej časti paktu vylúčená. Plnoprávnym členom sa stala 28. januára 1956, členom VZ prestala byť po opätovnom zjednotení Nemecka v októbri 1990. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1961.
Najvyšším politickým orgánom Varšavskej zmluvy bol Politický poradný výbor zložený z vedúcich predstaviteľov komunistických strán, predsedov vlád, ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany členských krajín. Za vypracovanie plánov vojenských cvičení, zjednotenie vojenských predpisov a ďalšie odborné vojenské záležitosti zodpovedal Výbor ministrov obrany. Varšavská zmluva však bola od začiatku koncipovaná ako nástroj a prostriedok zahraničnej politiky ZSSR a riadila sa sovietskou vojnovou doktrínou.
Hoci sa členovia Varšavskej zmluvy zaviazali rešpektovať nezávislosť, suverenitu a nezasahovať do vnútorných záležitostí členského štátu - princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí členských krajín VZ bol zakotvený v preambule zmluvy - v praxi sa tieto zásady nedodržiavali.
Na prelome októbra a novembra 1956 sovietske vojská brutálne potlačili Maďarské povstanie a v auguste 1968 sa podobná situácia zopakovala v Československu. Išlo vlastne o najväčšiu a jedinú vojenskú operáciu Varšavskej zmluvy. Na invázii do Československa sa nezúčastnili len vojská Rumunska a Albánska, ktoré na protest proti operácii Varšavskú zmluvu opustilo 13. septembra 1968.
V druhej polovici 80. rokov minulého storočia sa po nástupe Michaila Gorbačova k moci geopolitická situácia zmenila. Sovietsky zväz v dôsledku Gorbačovových reforiem nastúpil na cestu uvoľnenia konfrontácie so Západom. Po páde komunistických režimov v strednej a juhovýchodnej Európe v roku 1989 a zániku NDR v októbri 1990 stratila ďalšia existencia Varšavskej zmluvy zmysel.
Ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov Varšavskej zmluvy - Bulharska, Československa, Maďarska, Poľska, Rumunska a Sovietskeho zväzu - podpísali 25. februára 1991 v Budapešti protokol o zrušení tohto vojenského zoskupenia. Na základe dokumentu sa zrušila jej vojenská organizácia a štruktúry, základná politická dohoda zostala ešte v platnosti.
Definitíva padla o štyri mesiace neskôr v Prahe na zasadaní Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy. Konečnú bodku za existenciou Varšavskej zmluvy dal 1. júla 1991 podpis pod protokolom o zrušení Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, teda dokumentom, na základe ktorého tento vojenský pakt socialistických krajín vznikol.
0
www.ZIVOTPO.sk
